Hororový príbeh od maestra Kinga Diamonda. Podotýkam, že preklad má už svoj vek (cca 6 rokov) takže je dosť zvláštne urobený. určite by som ho spravil inak … ale nechce sa mi…
1.) Midnight
Vezmem vás späť do 18 storočia, do budapešti v maďarsku. Je to o mne ako bábke, visiacej na stene posledných 18 rokov a všetkej tej krvi ktorú som videl, všetkému utrpeniu ktorým som prešiel.
2.) Puppet Master
Sme v budapešti, v maďarsku, je 18 storočie, poviem vám aké to pre mňa bolo keď som prvý krát videl túto absolútne fantastickú bábkovú šou s bábkami ľudskej veľkosti.
Sú vianoce, sneh, vonku je zima, sú tu rady a rady ľudí čakajúcich kým sa dostanú dnu, táto šou bola vypredaná veľmi dlho. Ľudia čakajú kým sa dostanú do kina, ja čakám v rade, a je tmavá a studená noc perfektná pre vianočnú šou. Keď som sa nakoniec dostal dnu, posadil som sa, bola tam zvláštna atmosféra, my sme čakali a dúfali, že opona padne. Počuli sme veľa o týchto bábkach, že je to magické, nedokážete veriť tomu čo vidíte a naštastie je to ako achh pssst, prichádzajú bábky, začal som sa obzerať okolo seba… počkajte chvíľu, myslím že vidím nejaké tiene, niekde tam sedia bábky, čakajú na svoj príchod a v tom som zbadal pána bábik ako ide po schodoch hore, na takú ako plošinu vysoko nad pódiom, a ovláda len pomocou povrazov a práve vedie niekoľko bábik na scénu. Wow, tu sú, dve, tri bábky prichádzajú za sebou a počas šou sa začínajú diať veľmi zaujímavé veci, bábky sa hýbu, robia veci a vyzerajú tak živo a koža, vyzerá ako… ako ľudská koža. A v tom pán bábik pustil všetky povrazy, tie dopadli na pódium a bábky ostali stáť, nič sa im nestalo… a zrazu sa začali hýbať. A malý bubeník, jeden z bábik, na ktorého sa pozerám vo mne vzbudzuje pocit, že sa na mňa pozerá, jeho oči sa dívajú rovno do mojich a v tom som si všimol, že má malý zárez na ruke a v tom záreze vidím krv a to nemôže byť skutočné, to proste nemôže byť, toto je príliš zvláštne. Zrazu začal bubnovať na svoje bubny a to ma vystrašilo, pretože je v tom veľmi veľa mágie a ja verím v mágiu. Ľudia okolo mňa nejako neveria, že to môže byť mágia a potom , na konci šou počujeme ako pán bábik schádza dole po schodoch a hovorí o nich ako o svojich deťoch, o týchto bábkach skoro ľudskej veľkosti…
3.) magic
je po šou, je to vonku, je chladno, práve (keď) som vyšiel z dverí, Viktória (iný hlavný charakter v príbehu) vyšla z dverí na druhej strane. My sme tu len stáli, a čakali, ľudia kráčali z kina preč domov, oni neverili, že to čo videli bola mágia, ale my obaja sme verili. a z nejakého podivného dôvodu sme sa obaja pozerali na seba a uvedomovali sme si, že máme veľa spoločného. Priblížili sme sa veľmi blízko, že som cítil, že je medzi nami niečo viac, niečo ako… nazvem to… zlo, obliehajúce špeciálne mňa. Cítil som niečo na pleciach. Duchovia z kina vyšli so mnou a teraz sedia na mojich pleciach, šeptajú mi chladným dychom, hovoria mi aby som ju pobozkal… aby som pobozkal Viktóriu… a ja som ju pobozkal… a tým sa uzatvára príbeh Magic, v ktorom môžete počuť, o fakte, že viktória išla do kina sama, keď som ja nemohol ísť a ona sa už nevrátila. Uvedomil som si, že niečo nie je v poriadku, že musím ísť do kina a nájsť ju, lebo tu sa deje niečo zlé
4.) emerencia
Som na dvore za domom, a ja viem že sú tu schody vedúce dole do pivnice. Musím ísť dole lebo toto je určite pivnica za kinom. Ako idem dole, vidím niečijú ruku a zrazu sa začali otvárať dvere. Skryl som sa za nejaký kôš, uvidel som Emerenciu (manželka pána bábik) ako niekam ide a niečo hľadá, keď som zrazu uvidel v jej ruke nožík. Potom som videl, ako odchádza preč a tlačí so sebou vozík na ktorom môže prenášať veci. Bál som sa keď som videl ten veľký nožik v svetle mesiaca ale rozmýšľal som kam ide. Vyšla z brány do ulíc, a ja som ju len nasledoval v temných uliciach. Vonku bolo chladno, ale ja som ju ďalej prenasledoval, skrývajúc sa v tme, až sa zrazu zastavila. Nevidel som dosť dobre čo robí, iba som videl že sa zohýna a že pri nej niečo leží na zemi… musí to byť bezdomovec… Zrazu som uvidel ako dvíha nožík vysoko do výšky a ako ho prudko zaráža do hrude bezdomovca… to je miesto , kde aj nožík ostal, aby uniklo z tela čo najmenej krvi, ktorú potrebovala neskôr… pozerám sa na to, som prekvapený, že krv nie je červená, nie v tme noci, je čierny. Ona ho zrazu chytila, hodila do vozíka, pretože odtiaľto musí zmiznúť skôr než ju chytia, takže sa vracala späť do kina a tu na dvore som ju videl ako vykladá telo z vozíka a nesie ho dole do tmy, do pivnice a nechala dvere otvorené a ja rozmýšľam prečo. Nasledoval som ju dnu, a šiel som za ňou po hale a za každým rohom zrýchľovala až zrazu za jedným rohom zmizla úplne. Videl som ale svetlo z miestnosti predomnou.. táto miestnosť je temná, to čo vidím je to ako hororová šou… Nič horšie som nevidel, a v tom som ucítil úder zo zadu….
5.) Blue Eyes
Tma, kde to som? . Otvoril som oči, ale nemohol som vidieť kvôli veľkej tme. Pomaly ale isto, sa moje oči prispôsobovali a začínal som vidieť všetko okolo seba a videl som tie veci, všetky tie poličky na celej stene. A na tých poličkách som videl všetky bábky… všetky bábky z kina, takmer ľudskej veľkosti a vyzerali tak bizardne, v ľudskej koži a so sklesnutými očami nadol… A náhle, ako som sa pozeral po všetkých týchto bábkach, po ich očiach… to nemôže byť pravda, ale som si istý, že poznám tieto oči… vidím oči viktórie… nemôžem uveriť, že sú to jej oči, vložené v hlave bábky, ale viem že je to pravda, sú to definitívne jej oči… modré oči, sú tak živé a pritom úplne mŕtve
6.) the ritual
Pán bábik a jeho žena sa prvý krát objavili v pivnici. Videl som ich tu, som prichitený o stenu. Pán bábik prišiel dnu a ja som si uvedomil, že je tu oltár… musí to byť oltár… plný antických kníh, čiernych sviečok… Všetko pripravené na rituál. Pán bábik začal uskutočňovať rituál, keď som náhle začul jeho hlas hovoriť všetky tie antické slová. Nerozumel som žiadnemu z nich, ale začal som sa cítiť divne… tak ako keby niekto vyťahoval rozum z môjho tela, z mojej hlavy…. Začínal som panikáriť a skopol som do jednej z týchto veľkých políc, plnej pohárov s krvou. Jeden z nich spadol na zem a roztrieštil sa na drobné kúsky. Pán bábik sa otočil od oltáru, pozrel sa rovno na mňa a povedal „Ako si dovoľuješ rušiť ma pri práci“ a urobil niečo, čo nemal spraviť. Prerušil rituál a stalo sa, že nepovedal správne slová a tým dal mojim očiam „vnútorný život“.. On, obchoduje s diablom, ktorý ukázal svoju tvár na znaku nad oltárom. Diabol, s ktorým obchodoval veľmi veľa krát. On vie, že tento diabol je z pekiel, vie o nás všetko. Pánovi bábik dá presný typ duše aký potrebuje… Magickú dušu… dušu, ktorá udrží ľudský život… oči, ruky, proste všetko… to je spôsob akým používajú bábky v kine, to je dôvod, prečo vyzerajú tak živo… na konci rituálu som sa cítil tak vyčerpaný, mal som pocit, že zo mňa zobrali všetko a pomaly som omdlieval…
7.) No more Me
Prebudil som sa po rituáli a zistil som, že som spútaný na nemocničnej posteli. Videl som pána bábik a jeho ženu ako stoja pri mne a pán bábik mi povedal „Najprv tvoje oči, potom koža, dáme ti pocit znovuzrodenia“ a potom dodal „Nikdy viac ty, môj priateľ“. Videl som skalpel lesknúť sa v ruke pána bábik, jeho žena má poháriky na krv, nesmú premrhať ani kvapku krvi. Potom prišiel zárez, bojím sa o svoj život ako sa skalpel približoval k mojim očiam. Začal vyrezávať moje oko, krv začala stekať do pohára. Tak isto vyrezal aj druhé oko. Vyzeral som ako keby som plakal krv. Potom zobral nejakú vec, vsunul ju okolo môjho oka a potom mi ho vytiahol z hlavy. Chytil ho do ruky a začal ho ťahať preč z hlavy… držali ho len nervy, ktoré ho ťahali späť do hlavy. Zobral nožnice a odstrihol ich. Moje oko, ktoré už malo vnútorný život, potom vložil do bábiky… bábiky ľudskej veľkosti… Oko, stále malo schopnosť vidieť, a to oko sa pozeralo tam kde som bol ja. Mal som v hlave tmavú dieru z ktorej
vytekala krv… Svojim druhým okom, ktoré som mal stále v hlave som videl bábku s mojim okom. Videl som na obe oči naraz… bolelo to strašne… prišlo na rad druhé oko.. uchytené, vytiahnuté z hlavy, odstrihnuté… druhé oko vložil do bábky… teraz som obomi očami videl sám seba… hlavu s dvomi prázdnymi dierami, krvácajúcu ako peklo… Potom začal rezať a rezať a rezať. Odrezali mi ruky, kožu z tváre aby to mohli použiť na bábku. Postavili zo mňa bábku a na konci tohoto hrôzostrašného rituálu, skalpelového masakru na mojom tele, pozeral som sa z bábky na zvyšky toho, čo som kedysi bol ja… Už nie som nikdy viac ja…
8.) Blood to walk
Urobili zo mňa bábku. Momentálne sedím na mojej poličke, mám vlastný pohár s mojou krvou, ktorú použijú keď, vždy keď ma budú chcieť priviesť späť k životu. Sedím tu, pozerám sa na ostatné bábky, pretože moje oči sú živé, ich nie. Oni potrebujú injekcie s krvou, ja ich potrebujem tiež, aby som mohol fungovať. A musí to byť naša vlastná krv, inak nebudeme fungovať. Ale dnes sa stane niečo špeciálne. Keď pán bábik a jeho žena prídu dole k nám a povedia „Ahojte deti moje, v krvi vás dnes budem učiť“. Zobrali Viktóriu dole z jej poličky a mňa z mojej a posadili nás na zem tvárami proti sebe, tak aby sme sa videli. Veľa toho nevidíme, lebo naše oči sú takmer mŕtve, ale ja ju vidím. A v tom ucítim ako do mňa preniká ihla. Emerencia mi vstrekuje moju krv, pretože to musí byť moja krv. Ako krv vteká do mňa, cítim, že ma moja koža začína štípať, moje oči, ako viete, sú živé… ale moja koža, začína štípať, a ja mám pocit, že sa môžem málinko hýbať, veľmi málinko ale môžem, a vidím, že rovnaká vec sa stáva Viktórií. Vidím jej oči pomaly prichádzať k životu. Prvý krát sa pozeráme do navzájom očí a spoznávame ich. My vieme čo sa nám stalo, my vieme o čo ide. Nepotrebujeme slová, naše oči hovoria za nás. Je to ako keby naše mysle boli v naších očiach, naša koža sú naše svaly a my sa skúšame trošku hýbať. Pán bábik vidí, že sme živí a povie „To na dnes stačí, daj ich preč.“
9.)Darkness
A od toho bodu, sme trénovali, veľmi veľa dní. celé to bolo o tom ,že sme dostali dávku krvi, učili sme sa trošku hýbať, učili sme sa rozťahovať svoju kožu, tak že sa zmenila na svaly, takže sme mohli robiť tieto divné malé pohyby, mohli sme urobiť malé kroky. Viktória a ja, sme sedeli na našich poličkách na stenách oproti sebe, míňame čo z krvi v nás ostalo po každodennej práci, teda, mám na mysli, že nás privádzajú k životu každučký deň na asi hodinu, to je doba počas ktorej krv pracuje v našich telách. Potom nám ostane krv tak na 20 minút, počas ktorých sa na seba dívame a spomíname na všetky dobré časy, ktoré sme mali. To je všetko čo máme, toto je teraz náš život, nie je tu cesta späť. Toto je čo nám ostalo, a naša láska bola tak silná, že sme na ňu doplatili. V tomto bode Pán Bábik dostal divný nápad.. Chcel aby Viktória pre neho tancovala, tak povedal „Tancuj pre mňa bábkové dievča“. Vidím v jej očiach, že nevie tancovať, nikdy netancovala, nemá šancu to dokázať, chce od nej nemožné a počujem „TANCUJ!“. Urobila krok, urobila druhý krok a tesne predtým ako urobila tretí krok spadla na poličku, na ktorej boli poháre s krvou. 6 z nich spadlo na zem a rozbili sa… Životy bábik boli na celej podlahe. Pán bábik vybuchol od zlosti a povedal Emerencii, jeho obrovskej žene „Pošli ju odtiaľto preč, tak ďaleko ako môžeš… možno do iného divadla v Berlíne… áno, pošli ju do Berlína“ … Mali sme polhodinu času kým v nás bola krv.. táto vyučovacia hodina skončila veľmi zle.
10.) So Sad
Sedíme tu, v tme. Vieme hlboko prehlboko v nás, že toto môže byť koniec, pošľú ju preč zajtra ráno. Ona má polhodinu života, ja mám oveľa oveľa viac, keďže moje oči majú „vnútorný život“. Tak ako tu sedíme, Viktória ma prosí jej očami „Prosím, povedz mi že klamali, prosím povedz mi že to nie je zbohom“ a ja som jej povedal „Pamätáš si motýľa?“ a ona povedala „Rozplakal ma“, povedal som „Ja viem, ale pamätaj, my sme osušili jeho krídla, takže mohol znovu lietať“ ale vo vnútri som vedel, že to takto nemalo byť, je to hodne hodne blízko ku koncu. Mali sme maximálne 10 minút na premýšľanie o čom je náš život a v tom som jej povedal „Umrel by som pre teba, keby som mohol, a prisahám, že ťa nájdem, nech ťa pošľú kamkoľvek“ a ona sa ma potom spýtala, či by som dokázal prežiť bez nej po mojom boku. Odpovedal som „čakaj ma na druhej strane, pretože ja budem tam“.. Viktória povedala „Ja ťa už asi nikdy neuvidím“ a ja som povedal „Nezabudni na motýľa, on neumiera“. Potom povedala „Ľúbim ťa“ a ja som povedal „Tiež ťa ľúbim“.A potom Viktória povedala „Viac ťa neuvidím“ a ja som vedel že je to koniec. Skončilo to, už sa to nikdy viac nestane. Takže som žašpekal „Zbohom láska moja“. A to bola posledná kvapka krvi v jej koži, ona ma už znovu neuvidí. Ja ju stále vidím. Ráno som videl ako prišli dole, skvaliči jej poličku a hodili ju do tejto veľmi veľkej bedne. Bedňa ktorú pošľú do Berlína. Videl som ich odnášať ju preč a nemohol som nič urobiť. Ale prisahal som že ju nájdem a urobím pre to všetko…
11.) Christmas
Znova sú vianoce, je to rok od doby čo som videl tú vianočnú šou. Rozmýšľam nad plánom, ako sa dostať do toho divadla, ako sa dostať do Berlína, hľadám cestu ako to spraviť. Chcem ísť preč odtiaľto, ja sa musím dostať preč odtiaľto. Musím nájsť Viktóriu a mám plán. Idem zničiť tú najväčšiu šou roka, idem zničiť vianočnú šou. Pán bábik zo mňa urobil nového bubeníka, pre tohtoročnú vianočnú šou a on za to zaplatí. To čo idem urobiť, keď sa dostanem na pódium, a keď začnem hrať na moje smiešne malé bubny, spadnem priamo na moju tvár, bubny sa rozbijú na tisíc kúskov a sú po celom pódiu, ja si nemôžem pomôcť kvôli láske. Pán bábik vybuchne od zlosti… A to sa aj stalo. Som si istý, že ma predá…
12.) Living dead
Predali ma ale do malého obchodu dole v ulici, Second hand bábkový obchod, kde takmer nikto nechodí. Veľmi málo ľudí obzrieť bábky. Tu visím na stene s klincom prebitým cez moje hrdlo. Tu visím už 18 rokov a pozerám sa, pozerám… to je všetko čo môžem robiť, iba visím tu ako živá mŕtvola a pozerám sa. Vidím malé deti prichádzať, obzerajú bábky. Pozerajú na mňa.. „Nie, tá koža… nepáči sa mi tá bábka, vyzerá hnusne“, to o mne povedali, že vyzerám hnusne. Vy viete, že nevyzerám hnusne. Proste nemám rád šou, ale tieto deti… Moje oči ich sledujú… sledujú ako chodia okolo, a uvedomujem si, že už nebudem nikdy predaný, je koniec. Budem na tejto stene, po celú dobu mojej živej smrti.. Myslím na to, kde môže byť Viktória, prečo sme od seba tak ďaleko, nikdy sa už neuvidíme. Ale predtým ako skončím, poviem vám, aký úspech mal Pán Bábik aj s jeho ženou s ich bábkovým divadlom. Stali sa populárnejšími než predtým, mali vlastné deti, syna a dcéru a šíria sa zvesti o tom, že idú otvoriť nové divadlo v Londýne pre deti. Uvažujte nad tým… hnusné deti Pána bábik a jeho ženy budú mať divadlo… čo myslíte, aké bábky budú mať… Hovorím, nikdy viac… Hovorím dobrú noc a spite sladko… Hahaahaaaa